Na svete je len jeden Jeruzalem a všetci vieme, ktorým smerom sa musíme otočiť, aby sme uzreli jeho slávu a nádheru. Lenže je tu jedno malé talianske ALE. V spodnej časti talianskej čižmy, v chudobnom kraji Basilicata sa človek môže zatúlať do malého zabudnutého mestečka menom Matera. Spomedzi tých všetkých talianskych známych miest nežiari ako hviezda Sírius, ale zato ukrýva poklady svetového dedičstva. Skalné kráľovstvo je totiž pod patronátom UNESCA. Dôvod je prozaický. Materu totiž šikovné ruky prvých paleolitických "tesárov" začali opracovávať už pred 9000 rokmi. Vtedy tu bol len tufový kameň a nehostinné podmienky na život. Časom však pracovité ruky človeka steny skál vyhĺbili na jaskyne a neskôr obydlia pre tisíce ľudí. A ako je to s ňou dnes? pokračovanie článku
Symbolom spravodlivého súdu sú Váhy, ktoré drží nestranná, slepá, ale zato bystrá žena. Osud ju zámerne pripravil o zrak, aby nemohla súdiť človeka podľa výzoru, ale podľa skutočnej hodnoty. pokračovanie článku
Oravský hrad je podľa mňa vynikajúcou ukážkou toho, že Slovensko má čo ponúknuť zahraničným turistom. Máme tu predsa stredoveké hrady a zámky, drevené kostoly, meštianske domy a paláce a predovšetkým krásnu prírodu. Vysoké a Nízke Tatry, Slovenský raj a kras, národny park Pieniny, Poloniny, Veľká a Malá Fatra či Muránska Planina. To všetko sú nádherné miesta, ktoré treba ešte viac zviditeľniť. Nech všetci cudzinci vedia, čo krásne tu máme! Netreba však zabúdať nato, že je to tu hlavne pre nás, Slovákov. A tak si pustime nejakú dobrú ľudovku z našej bohatej folklórnej studnice a buďme hrdí nato, čo tu máme, nato, že sme Slováci! Veď rímsky filozof Seneca raz veľmi múdro poznamenal: "Nikto nemiluje svoju vlasť preto, že je veľká, ale preto, že je jeho." pokračovanie článku
Prechádzka národnými parkami Ameriky. USA je 3. najväčšia krajina na svete. Rozlohu má až 9 631 418 km2. Okrem veľkých kozmopolitných miest má aj neskutočne krásnu prírodu. Prírodu, ktorá obohacuje, ktorá uzdravuje, z ktorej čerpáme silu a ktorú niekedy vnímame ako dokonalé božie dielo. Prejdeme sa prvým národným parkom na svete, ktorým je svetoznámy Yellowstone, legenda medzi svetovými parkami. Yellowstone je magické miesto, kde na každom kroku narazíte na bublajúce bahná a zo zeme vyvierajúce pramene. Erupcie gejzírov sú tu každodennou záležitosťou a voľne pasúce sa bizóny človeka vrátia do čias, kedy sa státisíce týchto zvierat pásli na bohatých lúkach amerických prérií, v časoch dobíjania Divokého Západu. Okrem toho si ukážeme ako to vyzerá v národnom parku Arches, ktorý je známy svojimi krásnymi oblúkmi, prebehneme sa indiánskym parkom Monument Valley, ktorý poznáme z filmových westernov, krátko sa zastavíme na ostrove Antelope, kde sa taktiež voľne pasú bizóny. V Death Valley zase vstúpime na druhé najhorúcejšie miesto planéty a na záver si prezrieme geologické vrstvy Grand Canyonu. pokračovanie článku
Chicago patrí medzi najzaujímavejšie mestá a podľa viacerých Američanov aj medzi najkrajšie v Spojených štátoch. Svetu toto mesto dalo mnoho. Prílivom černošských osadníkov sa tu zrodil nový hudobný štýl - blues, okrem toho tu v 30. rokoch 20.stor. prichádzali džezové esá ako Joe "King" Olivier a Louis Amstrong, ktorí výrazne pomohli k rozšíreniu a rozkvetu jazzovej hudby. Chicagsky blues okrem toho prispel k vzniku ďalšieho hudobného žánru - rock and rollu. Mesto je dnes známe aj gospelovou hudbou a ďalšou svetovou novinkou z chicagskej dielne bol zrod house music. Rozvinula sa tu černošská literatúra, postavil sa tu vôbec prvý mrakodrap na svete a podľa miestnej tradície sa práve v Chicagu začal prvýkrát v roku 1893 predávať hod-dog. V roku 1942 tu zase vedec Enrico Fermi úspešne odskúšal prvé kontrolované štiepenie atómu. Aby toho nebolo málo, Chicago dalo svetu množstvo gangsterských filmov, na čele ktorých tróni osud jedného z najznámejších mafiánov Al Caponeho. To je mnohotvárne Chicago. pokračovanie článku
Venice Beach, kedysi nehostinné miesto plné močiarov a neudržiavanej pôdy. Dnes nádherné pláže s bielym pieskom, vodnými kanálmi, 4 km dlhou promenádou plnou obchodov, palmových parkov, športovísk, fitnes centier a kultovou atmosférou nezávislých umelcov. Na jednom mieste sa tu stretnú rôzni špekulanti, pouliční obchodníci, hudobníci, maliari, dievčatá v mini bikinách, vytŕčajúci sa svalovci či pes so slnečnými okuliarmi. Bizarné miesto, kde pod holým nebom začínal cvičiť Arnold Schwarzenegger. pokračovanie článku
Po celé stáročia ľudí fascinoval život v Benátkach. Je to pulzujúca bunka živej histórie. Žili a na krátko tu pôsobili viacerí svetoví maliari, spisovatelia, hudobníci, sochári a mnoho ďalších ľudí. V 9. stor. sa tu zastavili aj Konštantín s Metodom, aby obhájili nový liturgický jazyk. V 15. a 16. stor. sa zase do Benátok ako kultúrneho centra sťahovali z Ríma a Florencie umelecké osobnosti. Medzi mnohými bol aj maliar Tizian či Tintoretto, ktorí tu vytvorili krásne umelecké diela. Narodil sa tu aj svetoznámy huslový virtuóz Antonio Vivaldi či najznámejší sukničkár na svete Giacomo Casanova. Guiseppe Verdi tu zase napísal svoju svetoznámu operu La Traviata v roku 1853 a v roku 1939 sa tu narodil známy filmový vtipálek Terence Hill. To všetko sú Benátky. História plávajúca na gondolách. pokračovanie článku
Človek stále niekam kráča, smeruje. Prechádza cez asfaltové cesty, vydupané chodníčky, lúky plné kvetov, na život bohaté rieky či majestátne pohoria. Niekedy si nevšimne aký bohatý je život naokolo. Ja si na cestách zvyčajne odfotím sem tam nejaký hmyz a kvet a tak som sa teraz rozhodol, že pár ukážkami priblížim život tých najmenších, ale predsa stále veľmi dôležitých častí celého nášho ekosystému. pokračovanie článku
Benátky. Mesto plné historických pamiatok, kultúrneho bohatstva, živej tradície, ale aj biedy, hladu a boja o každodenný chlebíček... pokračovanie článku
Merzouga je malá dedinka na juhovýchode Maroka. Nachádza sa približne 50 km od Alžírskych hraníc. Rozlohou a počtom obyvaťelov je takých ako ona v Maroku veľa. Táto má však oproti nim predsa len jednu výhodu, je blízko púšte. Vďaka tomu nie je len bodkou na mape, ale častým krížikom cestovateľov a turistov. Nie je to teda bohom zabudnutý kus zeme, ale miestom odkiaľ vyrazila už nejedna "turistická" karavána. Napriek zmáhajúcemu sa turismu, život ľudí tu plynie svojim spôsobom. Samozrejme, že viacerí sa živia práve tým, že vo svojich domoch ubytujú ľudí z celého sveta. Tí si tu prídu, zaplatia si svoju "noc" na Sahare a spokojne odídu. Aj my sme sa medzi týchto vandrujúcich a na zážitku bažiacich ľudí zaradili. Keďže ťavu nemáme a ani ten stan sa nezmestil do batohu, museli sme to takto riešiť. Po ubytovaní u Hassana sme vyrazili obzrieť si okolie a zistiť aspoň trošku, aký si tu vlastne domáci vedú život a aké je ich každodenné prostredie. Tu je pár záberov, ktoré približujú ich život, život v krajine horúceho slnka, piesočného mora a berberskej odolnosti voči nástrahom nespútanej prírody. pokračovanie článku
Tento rok sa ešte len začal a už so sebou priniesol veľké zmeny na politickom poli arabského sveta. Ľudia sa odvážili vzdorovať autoritatívnym režimom diktátorov a samozvaných „otcov národa". Opäť sa raz ukázalo aká je sila ľudu, ktorý sa vzoprie a bojuje za svoje práva. Za práva jednotlivca na lepší život v bohatých arabských krajinách. Rozmýšľam však nad tým, či by sme aj my Slováci dokázali to, čo oni, postaviť sa na odpor a verejne referovať svoje názory a dožadovať sa spravodlivosti. pokračovanie článku
Na diamantovom náhrdelníku Talianska sa Bari neblyští ako Rím a iné mestá, napriek tomu však púta pozornosť cestovateľov. Mesto tak ako v minulosti, aj teraz je srdcom Apúlskeho kraja. Pri formovaní starého mesta Bari vecchia, ako ho domáci nazývajú, zohrala jeho vynikajúca poloha dôležitú úlohu, pretože sa nachádzalo na náboženskej križovatke pútnických ciest do Svätej zeme a tak bolo stredovekých prístavom pre pútnikov a križiakov. pokračovanie článku
Každý deň človek na niečo zaujímavé narazí, či už je to na cestách, alebo doma v meste. Ja v tejto krátkej fotoreportáži priblížim, čo sa mne páči, pri čom sa ja pozastavím, odfotím, porozmýšlam a idem ďalej. Fotky pochádzajú z rôznych kútov Európy, ale aj zo Slovenska, ktoré má svoje čarovné miestečka starostlivo ukryté pred okom pozorovateľa. Stačí len málo a človek objaví veľké veci, stačí len chcieť! pokračovanie článku
Minulý rok v januári sme sa s kamarátmi vybrali spoznať Belgicko. Po Bruseli a Antverpách sme konečne dorazili do Brúgg. O meste som počul hovoriť len v samých superlatívoch a preto bolo načase premeniť ošúchané fotky na reálne obrazce ulíc a budov. Hovorí sa, že je to jedno z najstredovekejších a najromantickejších miest na svete, a ja to môžem len a len potvrdiť. Za tento dnešný prívlastok však vďačí smutnej udalosti z 15 stor., keď sa bahnom zaniesol kanál Zwin a mesto bolo zrazu odrezané od mora a tým aj od námorného obchodu. Dovtedy patrili Bruggy medzi najbohatšie mestá Európy, boli prekladiskom diaľkového obchodu a súčasťou hanzového spolku v oblasti Severného mora. pokračovanie článku
Môj príspevok je o každom z radu študentov, ktorí si kladú otázky čo po skončení školy. Veď jeden deň sme zabuchli dvere 5 ročnému študentskému životu a na druhý deň sme už držali klučku neznámej budúcnosti. O tom je moja báseň - Posledné zbohom. pokračovanie článku
Návšteva mestečka Essaouira ležiaceho na atlantickom pobreží očarí každého cestovateľa pre jeho príjemnú pri oceánsku klímu, stredovekú architektúru a neopísateľnú atmosféru. Už niekoľko storočí vôňa morskej soli prúdi medzi ošarpané uličky starej mediny, vkráda sa do obchodíkov a domčekov s typickou bielou fasádou a modrými okenicami, aby sa od nich mohla odraziť a premiešať sa s vôňou grilovaných rýb, duseného tajinu, sladkých koláčikov, či s umelecky vysokocenenými výrobkami z drahého tujového dreva. Jedinečným zážitkok je, keď sa ocitnete v prístave. Prechádzate okolo zaparkovaných lodí, sledujete ako rybári vyťahujú čerstvé úlovky, ktoré sa vám o niekoľko hodín budú prihovárať z ľadových pultov miestnych obchodníkov. Celé toto každodenné divadlo dotvárajú svojou prítomnosťou čajky, ktoré vám krúžia nad hlavou a čakajú na každý odhodený kúsok. Ich hvizdavý zvuk neodmysliteľne patrí ku essaourskému prístavu a dotvára celkový nezabudnuteľný dojem. pokračovanie článku
„Koľko je na svete krásnych miest, toľko je na svete dobrých ľudí." Južné Taliansko spĺňa tento predpoklad do bodky. Vybral som sa tam, aby som okrem spoznávania krás apúlskeho kraja zistil, čo je pravdy na tom, keď sa hovorí: „chudobnejší kraj, srdečnejší ľudia." Môžem povedať, že sa to nehovorí nadarmo! Ľudia sú tam tak neskutočne srdeční a ochotní pomôcť, až sa mi zdalo, že tam majú vlastné 11. prikázanie: „pomôž blížnemu svojmu!" Možno je to podmienené aj tým, že je to kraj hlbokej viery, kde každá dedinka s kostolíkom má svojho patróna a každý kúsok zeme svojho svätého. Je to akoby ľudia žili v inej krajine a nie v Taliansku. Nechcem porovnávať ľudí zo severu, ale každý, kto navštívil aspoň jedno z významnejších miest na severe (napr. Miláno, Rím alebo Florenciu) chápe, na čo narážam. A preto mi vždy bude bližší chudobnejší juh ako priemyselný sever. Počas svojej návštevy som navštívil stredoveké Bari, skalnaté Polignano a Mare, rozprávkové Alberobello a nakoniec turisticky málo známu a historicky nedocenenú Materu. Čaro týchto miest je neskutočné! pokračovanie článku
Každý z vás pozná ten pocit, keď sa vráti z inej krajiny a po prezretí fotiek si uvedomí, že zase raz objavil kus krásnej zeme a jeho duša sa naplnila neskutočným vnútorným bohatstvom. Tento krát to bolo Maroko, ktoré sme počas našej cesty prešli krížom krážom od severu na juh, od východu na západ a nazbierali cez 1855 km. Skoro každý večer sme pritom spali pod hviezdnym nebom, pozerali na padajúce hviezdy a šepkali si „la vita e bella“. Počas pobytu sme si stihli pozrieť kráľovské mestá Fes a Meknes, ruiny zo slávneho rímskeho Volubilisu, posvätného Moulay Idrissu, Sale s hlavným mestom Rabat, berberskú Merzougu, ktorá bola pre nás vstupnou bránou do púštnej Sahary, medzi útesmi zaklinenú Todra de Gorges, prestupové mestečko Ouarzazate, filmami opradený Aït Benhaddou, neopísateľnou atmosférou nabitý Marrakéš, oddychové pri oceánske mestečko Essaouira a nakoniec aj najvyšší vrch severnej Afriky Djebel Toubkal s jeho 4167 m.n.m. pokračovanie článku
Sevilla nie je len miestom, kde sa môžeme zoznámiť so španielským temperamentom, započúvať sa do španielskej hudby, odhaliť tajomstvo palácovej oázy Alcazáru, pozrieť si pôvodný minaret, dnes však majestátnu vežu Giraldu, vychutnať si ohnivé flamengo alebo sa nechať unášať čarom všetkých nepoznaných uličiek a historických námestí. Okrem toho všetkého je to aj jedno z mála miest, kde sa v Európe konajú býčie zápasy teda korida. V dnešnej dobe sa niečo podobné dá vidieť len na juhu Španielska, Francúzska, v Portugalsku a nakoniec v latinskej Amerike. pokračovanie článku
Po dlhej dobe som sa opäť vrátil k svojmu obľúbenému autorovi Jánovi Kostrovi a k jeho pre mňa výnimočnému básnickému dielu Ave Eva. Prvý krát som sa stretol s rovnomennou básňou v Slovenskom komornom divadle v Martine na predstavení s názvom „Návraty Holywoodu“. Už vtedy som si uvedomil aká krásna je tvorba tohto slovenského básnika, maliara, esejistu a prekladateľa. Rozhodol som sa preto, že odfúknem prach a opäť oživím jeho verše, doprajem im opätovne ochutnať sladkosť ľudských pier, vôňu okolitej prírody a zvuky mesta, ulice a nakoniec aj tvojej izby, pretože práve tebe čitateľ je táto báseň venovaná, pretože načo sú nám slová, keď ich nemá kto prečítať, načo sú nám verše, keď ich nemá kto recitovať. Preto predkladám jednu báseň z tejto zbierky, ktorá je mi práve teraz srdcu blízka a ktorých verše sú a navždy ostanú aktuálne pokiaľ na zemi bude láska... pokračovanie článku
Samotný Štokholm sa rozkladá na 14 malých - veľkých ostrovoch. Spojené sú medzi sebou sieťou ciest, mostov a kanálov. A to je dôvod prečo sa mesto nazýva „Benátky“ severu. A práve tu sme sa dostali. Mesto nás privítalo klasickým počasím, fúkal severný vietor a líčka vyštípala škandinávska zima. Architektúra očarila precíznym prevedením, pedantnosťou a systémom. Všetko malo svoj význam, cieľ a myšlienku. Dokonalá architektonická harmónia, vďaka ktorej sme si užili mnohé oku lahodiace pohľady a dušu hladkajúce pocity. Preto vstúpme do kráľovského mesta Štokholm. pokračovanie článku
Toto je naša prvá nášteva Belgicka, preto sme plní očakávaní, čím všetkým nás táto krajina prekvapí. V januári nie je síce najvhodnejšia doba na cestovanie, ale čo sa dá robiť, keď si človek zamiluje byť "always on the move", nemá na výber. Tak sme sa teda vybrali ochutnať belgické waffle, dopriať čokoládovú explóziu chuťovým pohárikom a prežiť pravú pivnú kultúru. Kto má teda záujem ochutnať pivá ako Duvel, Hoegarden, Leffe, nech sa pridá k nám :-) pokračovanie článku
Oswiečim, alebo ak chcete Auschwitz. Veľa sa o ňom napísalo, veľa sa v ňom vytrpelo, veľa ľudí tu zomrelo. Každý z nás už o ňom aspoň raz počul, ale nie každý mal tú možnosť ho aj vidieť. Práve preto som sa rozhodol, že podám svedectvo svojimi očami, svojimi dojmami a pocitmi. Je naozaj miestom, kde sa ľudské utrpenie, hrôza a bolesť zhmotnili a hmatateľne visia vo vzduchu? Rozkaz šéfa SS Heinricha Himmlera z 27. apríla 1940 rozhodol o tom, že dnes, v blízkosti rovnomenného poľského mestečka, máme tento tábor smrti. Prví väzni boli politicky nepohodlní Poliaci, ktorých využívali na otrockú prácu. O necelý rok, presnejšie v marci 1941 sa opäť na pokyn Himmlera postavil druhý rozsiahlejší komplex, ktorý sa nazýval Osvienčim II - Birkenau. Práve ten nesie hrôzostrašnú nálepku - najväčší vyhladzovací tábor pre európskych Židov. pokračovanie článku
Edinburg, hlavné mesto Škótska nazývane aj "Atény severu". Mesto, ktoré má zapísaných až 4500 pamiatkových budov v svetovom dedičstve UNESCO, si Vás získa svojou atmosférou, históriou, tradíciou a hrdosťou. Nadýchate sa pravého severného vetra, započúvate sa do zvuku prenikavých gájd, vystúpite na Artušovo sedlo, dáte si pravé škótske raňajky, ochutnáte Guiness a zistíte, že ste sa ocitli v inom svete. Vo svete plnom zážitkov, prekvapení a objavov. pokračovanie článku
Florencia je mesto, ktoré sa stalo kolískou renesancie a taliansky génius sa tu predstavuje vo svojej najväčšej kráse a intenzite. Po celom svete je Florencia slávna vďaka svojej kultúre a umeleckej tradícii. Mesto, ktoré dostalo meno Florentia, založili Rimania v roku 59 pred Kr. na pravom brehu rieky Arno.Keďže malo vynikajúcu polohu veľmi rýchlo sa stalo prosperujúcim obchodným centrom. V 12 stor. sa však mesto začalo rozvíjať do takej miery, že sa jej výrobky vyvážali do celej Európy. A prakticky od 12- do 15 stor. čiže vyše 300 rokov bola Florencia kolískou tvorivého ducha každého druhu. Pre slávu mesta, tu tvorili taký slávni umelci ako Botticelli, Donatello, Giotto, Brunelleschi, v literatúre neprekonateľný básnik Dante, politický lišiak Macchiavelli a nakoniec nezmazateľné stopy tu zanechal majster, mysliteľ a umelec v jednom Michealangelo.Od roku 1434 tu na dlhé roky so striedavými úspechmi vládol rod Mediciovcov, ktorý vo veľkom podporoval umenie. Popredný je hlavne Cosimo de Medici prezívaný il Vecchio, známy svojou rozvážnou politikou, či jeho vnuk Lorenzo zvaný il Magnifico (1469-1492). pokračovanie článku
Rád niečo objavujem, možno práve preto študujem archeológiu. Pretože tak ako sa ona snaží odkryť prach a tajomstvo z dávnych dôb, tak ja sa snažím spoznať čaro našej doby a našej planéty. A vždy si hovorím, "Bud vždy vyzbrojený úsmevom, pretože s ním je život krajší":-)
Zdenko.Somorovskygmail.com
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
