Čo je to spravodlivosť a korupcia na Slovensku

Autor: Zdenko Somorovsky | 25.2.2011 o 0:31 | Karma článku: 5,75 | Prečítané:  1383x

Tento rok sa ešte len začal a už so sebou priniesol veľké zmeny na politickom poli arabského sveta. Ľudia sa odvážili vzdorovať autoritatívnym režimom diktátorov a samozvaných „otcov národa".  Opäť sa raz ukázalo aká je sila ľudu, ktorý sa vzoprie a bojuje za svoje práva. Za práva jednotlivca na lepší život v bohatých arabských krajinách. Rozmýšľam však nad tým, či by sme aj my Slováci dokázali to, čo oni, postaviť sa na odpor a verejne referovať svoje názory a dožadovať sa spravodlivosti.

Spravodlivosti. To je však slovo, ktoré sa v našich slovenských pomeroch dosť vytráca, veď sme krajina, kde je korupcia najvyššia spomedzi štátov Višegradskej štvorky a v celosvetovom meradle sa nachádzame na 59. až 61. mieste zo 178 štátov.  Triumvirát na čele svetového rebríčka za minulý rok držia tri krajiny: Dánsko, Nový Zéland a Singapur (rovnaké skóre 9,3 bodu). Na opačnom konci, teda najväčšiu korupciu vo verejnom sektore pociťujú obyvatelia v Somálsku (1,1 bodu a 178. priečka), Afganistane a Mjanmarsku (zhodne 1,4 bodu a 176.-177. miesto).  Porovnávať sa s hociktorou z týchto krajín či už to na špici, alebo na konci by bolo vrcholne neobjektívne. Preto sa upriamim len na naše Slovensko. My sme v indexe vnímania korupcie niekde medzi tzv. banánovými republikami. Od našich vládnych činiteľov však nemôžeme ani nič lepšie očakávať, pretože už dávno ochutnali rajské jablko a poddali sa hadiemu hlasu, ktorý ich núti piť z čase bohatstva a moci pokiaľ sa len dá! A ten kto už raz má takúto čašu v rukách, ten sa samozrejme nechce s nikým deliť!  Spomeniem jednu múdrosť arabského básnika Haféza, ktorý hovorí, že: „záhradné kvetiny nevydržia dlho svieže, pamätajte na chudobu, keď kocháte sa mocou".  Jeho morálne slová dopadajú na dnešnú spoločnosť ako meteorit na atmosféru, aj ona sa ho snaží čo najviac zmenšiť a tak nakoniec z Hafézových slov neostane nič. Celé sú pohltené zemským plášťom, čo v prenesenom význame znamená, že sa správne slová nedostávajú do uší správnych ľudí. A prečo? Lebo medveď a lebo Slovensko! Totiž úplatkárstvo sa u nás rozšírilo do takej mieri, že sme sa s ním už nejeden krát osobne stretli. Všeobecne však najviac týmto zhubným nádorom trpí zdravotníctvo, súdnictvo a školstvo. Podľa prieskumu organizácie Transparency International Slovensko, už každý štvrtý z 1120 respondentov potvrdil, že dal v zdravotníctve úplatok. Podľa organizácie ide o veľmi vysoké číslo. Pritom mnohí ľudia ani nevedia, či si úplatkom vôbec zaobstarajú lepšiu starostlivosť. Viem to z vlastnej skúsenosti, pokiaľ nedáš úplatok primárovi, sestričkám a pomaly celému personálu, nečakaj zázraky. Ďalším problémom je  súdnictvo, ktorému podľa nedávnych prieskumov na Slovensku verí iba každý druhý občan. Podľa eurobarometra dôveruje našim súdom len 30 percent Slovákov, priemer Európskej únie je pritom 48 percent. Údaje Svetovej banky hovoria, že priemerná dĺžka súdneho konania na Slovensku je až 565 dní.  Vidíte dobre,  je to naozaj viac  ako 1 a pol roka!  Takže kedy sa dostane spravodlivosti zadosťučinenie? S pokojom Angličana môžeme povedať, že len málo kedy. Pretože ak sa obvinený človek  nedostaví na pojednávanie, tak sa nič nestane, len sa pojednávanie odročí. A samozrejme žiadny všeobecne záväzný právny predpis neustanovuje, koľkokrát môže byť pojednávanie odročené a ktoré dôvody možno považovať za dôležité. Je teda na posúdení súdu, aký dôvod bude považovať za dôležitý a koľkokrát pojednávanie odročí. Len tak spomeniem, že súdy dovolenku počas letných prázdnin akceptujú ako dôvod ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní. Takže spravodlivosť sa takýmto spôsobom môže pretiahnuť na niekoľko rokov, vďaka čomu len rastie nedôvera ľudí v súdne rozhodnutia. Pričom spomeniem fakt, že ak človek neoznámi korupčný prípad, tak zamlčanie takejto skutočnosti sa berie ako trestný čin.

Nedávno som čítal, že takmer polovici opýtaných ľudí sa zhoršila životná úroveň. Výsledok prieskumu však hovorí, že občania berú za najväčší problém pri riešení sociálnych otázok nie hospodársku krízu, ale bujnejúcu korupciu. Myslí si to viac ako polovica, presne 53,6 percenta, opýtaných. Nie je to dosť? Môj skromný názor je, že je to viac ako moc! No a opäť sa tu natíska otázka čo s tým môže urobiť Jozef Mak, človek 21. storočia? Viac menej nič. Buď sa postaví na odpor vláde ako v Líbyi a bude postrieľaný milíciou, alebo bude poslušne  pokračovať v pochode, ktorý smeruje k poslušnosti k štátu a nebude sa viac pýtať ako je možné, že deaflympiáda sa nekonala, keď sa mala.  Pritom pána J. Rudu v súvislosti s kauzou sprenevery 1,7 milióna eur z fondov nepočujúcich (rovnako spojených s deaflympiádov) zadržala polícia už v roku 2008. Ten sa však deväťkrát nedostavil pre práceneschopnosť. Asi dostal prasaciu chrípku niekde v Karibiku a pre spomínanú „peénku" sa nemohol dostaviť. U nás je jednoducho možné, že aj napriek spomínaným obvineniam taký človek ostal na čele organizovania medzinárodných hier.  Na záver len jeden fakt, zimná deaflympiáda sa od svojho zrodu v roku 1949 nekonala len raz a to teraz, keď to malo na starosti Slovensko...!? Je to smutné, ale je to tak. A nato slovenský občan opäť raz len odpovie, čo už chleba lacnejší aj tak nebude...

....ešte, že nám pani Radičová pošle cestoviny.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?