Modlitba za slovenský národ

Autor: Zdenko Somorovsky | 27.2.2012 o 21:20 | Karma článku: 5,26 | Prečítané:  738x

Symbolom spravodlivého súdu sú Váhy, ktoré drží nestranná, slepá, ale zato bystrá žena. Osud ju zámerne pripravil o zrak, aby nemohla súdiť človeka podľa výzoru, ale podľa skutočnej hodnoty.

Základná definícia spravodlivosti, ktorá však v našom štáte nefunguje. Ako uviesť tieto slová do reálneho života, v ktorom vládne nespravodlivosť, korupcia a nespokojnosť? Ako zabrániť tomu, aby túžba po bohatstve a moci nebola silnejšia než oddanosť pravde? Pravde, ktorá je tvrdá ako diamant, ale zároveň jemná ako kvet. Pravde, ktorá nech akokoľvek bolí, nás zároveň oslobodzuje. Áno, človek od nepamäti ľahko podľahne pokušeniu zradiť pravdu, nech sa akokoľvek vzpiera. Za najdôležitejšie však považujem zasadiť semeno pravdy a spravodlivosti do našej spoločnosti, medzi našich politických lídrov, medzi nás ľudí. A verte, že práve z malého semena narastie košatý strom, pretože čím viac sa oň staráme, tým viac plodov nám prináša. A preto, nech sa dnes kdekoľvek obzriem, podstatou neskazenej spoločnosti a morálnej čistoty je Pravda.

NOSITELIA PRAVDY:

Žurnalistika

Prvými nositeľmi pravdivých informácií by mala byť žurnalistika, ktorej cieľom je služba spoločnosti. Noviny predstavujú ohromnú silu, ale treba si dávať veľký pozor, pretože nekontrolované pero slúži len ku skaze, podobne ako nespútaný prúd vody, ktorý zaplavuje celú krajinu a ničí úrodu. Prezieravý človek sa bohužiaľ veľakrát  stretáva práve s fenoménom  skresľovania informácií a šírenia poloprávd v záujme jednotlivcov a skupín. Aj preto práve pri dôležitých informáciach platí staré známe "never všetkému čo je napísané čierne na bielom". Určite treba byť viac kritický.

Spoločnosť - ľud - človek

Dnes ľud, ktorý už v minulosti nejedenkrát dokázal, že si pravdu váži, vidí nad svoje sily, aby bojoval za svoje práva a dožadoval sa spravodlivosti a rovnosti pred zákonom. Dovoím si tvrdiť, že dnes obyvateľstvo skôr preklína vládne strany a ich lídrov. Presvedčili ma o tom nedávne nepokoje a gorilie protesty. Ľud by si mal uvedomiť, že nie vláda, ale „on" predstavuje silu, lebo je pripravený trpieť za pravdu, ktorej sa dovoláva a ktorú zastáva. Preto je načase zbaviť sa svojej zatrpknutosti a nahlas povedať, že vláda musí byť vládou pre ľudí a nie pre súkromných jednotlivcov, pre bohaté finančné skupiny a nedôveryhodné politické strany. Som presvedčený, že obyvateľstvo toleruje nedisciplinovanú a úctivú neposlušnosť zákona tam, kde cíti, že sa deje nespravodlivosť.

Vzbura proti systému nie je hrozba, ale výchova národa

Najvýraznejším tŕňom v oku Slovenska je v dnešnej dobe korupcia. Myslím si, že žiadny národ, ktorý si váži sám seba, nemôže trpieť takú nespravodlivosť a korupciu vo verejnej sfére ako je dnes. V novinách sa dnes častejšie ako kedykoľvek predtým dočítame  len o najrôznejších kauzách, odpočúvanie je bežným prostriedkom na získavanie dôveryhodných údajov, čím dôverné informácie strácajú na hodnote. To všetko sa nám deje priamo pred očami, ale súdim, že niet väčšieho slepého, ako ten, kto nechce vidieť.

Všetko sa ale raz zákonite musí zmeniť. Aj mocná vláda raz musí ustúpiť pred hrozbami ľudu. Vzbura proti systému nie je hrozba, ale výchova národa. Podľa mňa je povinnosťou každého morálneho človeka, ktorého zaujíma osud slovenského národa, aby kompetentným ľuďom ukázal všetky zákonné prostriedky boja za odstránenie nedostatkov. Posledné udalosti mi našepkávajú, že začiatok prebudenia a politickej prevýchovy ľudí už nastal. Verím, že vzdelaní a kompetentní ľudia nadviažu kontakt s obyčajnými, prostými ľuďmi a vypočujú si ich problémy a sťažnosti.

Už veľakrát v histórii sa totiž ukázalo, že zmena prichádza práve zdola, lebo tak ako slon nie je zvyknutý rozmýšľať ako mravec, nemôže ani politik, odstrihnutý od skutočnej reality, vydávať zákony pre väčšinu Slovákov žijúcich z minimálnej mzdy! Smutné ale na tom je, že práve politik a štátny úradník sa stáva našim Pánom, pričom by mal byť našim sluhom, veď je platený z našich daní! Štát, ktorý riadia dáva iba almužnu, pričom by bolo určite lepšie, keby zabezpečil vhodnejšie podnikateľské prostredie, prispel by k rozvoju regiónov a vytvoril vhodné pracovné miesta pre ľudí, ktorí chcú a majú záujem sa zamestnať. Slovenský ľud vždy bol a bude pracovitým národom a preto sa domnievam, že každý slušný človek chce radšej pracovať ako sedieť doma a čakať na prídavky. Verím, že posledné verejné protesty neboli len hlasom volajúcim na púšti, ale niečo sa skutočne zmení!

Človek si totiž raz a navždy musí uvedomiť, že jeho názor má svoju silu, aby sa do verejného povedomia nezmazateľne vtlačilo poučenie, že spása národa závisí od neho samého, od schopnosti nebojácne prehovoriť, ale aj  trpieť a obetovať sa. Ľudia toto všetko už dokázali, veď sa zúčastnili protestu aj v mrazivom počasí! Aj to je spôsob, aj to je cesta.

Pochybovať v tomto prípade, ako aj rozprávať, že sa nič nezmení by bolo buď výsledkom nedostatku viery v národ ako taký, alebo výsledok slabej viery. Viera má byť preto rovnako silná ako dôvera vo vlastné úsilie!

Preto sa radšej budem denne modliť „Pane, potrestaj nespravodlivosť, ľuďom dodaj odvahu ísť vpred, rozprávať zdvorilo, ale nebojácne, preukázať nespokojnosť, ale hovoriť čestne!" Amen.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?